Job 7

CIERTAMENTE tiempo limitado tiene el hombre sobre la tierra, Y sus días son como los días del jornalero.
Tsy mahafantatra izay ratsy va ny vavako? Tsy mpiantafika va ny zanak'olombelona etỳ ambonin'ny tany? Ary tsy tahaka ny andron'ny mpikarama va ny androny?
Como el siervo anhela la sombra, Y como el jornalero espera el reposo de su trabajo:
Toy ny mpanompo maniry alokaloka, ary toy ny mpikarama miandry ny karaman'ny asany,
Así poseo yo meses de vanidad, Y noches de trabajo me dieron por cuenta.
Dia toy izany no anaovana ahy hahita volana mampahory, ary alina mahadisadisa no tendrena ho ahy.
Cuando estoy acostado, digo: ¿Cuándo me levantaré? Y mide mi corazón la noche, Y estoy harto de devaneos hasta el alba.
Raha vao mandry aho, dia mieritreritra hoe: Rahoviana re no hifoha aho? Fa mihalava izany ny alina, ary mivadibadika indrindra aho mandra-pahazavan'ny andro.
Mi carne está vestida de gusanos, y de costras de polvo; Mi piel hendida y abominable.
Ny nofoko mitafy olitra sy baingan-tany; efa maina ny hoditro, kanjo mitsiranorano indray.
Y mis días fueron más ligeros que la lanzadera del tejedor, Y fenecieron sin esperanza.
Faingana noho ny famahanan-tenona ny androko ka lany tsy misy fanantenana.
Acuérdate que mi vida es viento, Y que mis ojos no volverán á ver el bien.
Tsarovy fa rivotra ny aiko: ary tsy hahita soa intsony ny masoko.
Los ojos de los que me ven, no me verán más: Tus ojos sobre mí, y dejaré de ser.
Tsy hahita ahy intsony ny mason'izay mijery ahy: Ny masonao hizaha ahy, fa tsy ho ao aho.
La nube se consume, y se va: Así el que desciende al sepulcro no subirá;
Tahaka ny rahona misava ka levona, dia tahaka izany koa, izay midina any amin'ny fiainan-tsi-hita tsy mba hiakatra intsony;
No tornará más á su casa, Ni su lugar le conocerá más.
Tsy hiverina any an-tranony intsony izy. Ary tsy hahalala azy intsony ny fonenany.
Por tanto yo no reprimiré mi boca; Hablaré en la angustia de mi espíritu, Y quejaréme con la amargura de mi alma.
Ary izaho dia tsy hamehy vava, Fa hiteny noho ny fahorian'ny fanahiko sy hitaraina noho ny fangidian'ny aiko.
¿Soy yo la mar, ó ballena, Que me pongas guarda?
Ranomasina va aho, na trozona, No dia asianao fiambenana?
Cuando digo: Mi cama me consolará, Mi cama atenuará mis quejas;
Raha hoy izaho: Hampionona ahy ny farafarako, hampitony ny fitarainako ny fandriako.
Entonces me quebrantarás con sueños, Y me turbarás con visiones.
Dia mampitahotra ahy amin'ny nofy Hianao ary mampihorohoro ahy amin'ny tsindrimandry;
Y así mi alma tuvo por mejor el ahogamiento, Y quiso la muerte más que mis huesos.
Ka dia aleon'ny fanahiko ny hokendaina, eny, aleoko ny fahafatesana aza toy izay izato fitofezako izato;
Aburríme: no he de vivir yo para siempre; Déjame, pues que mis días son vanidad.
Maharikoriko ahy izao, tsy tiako ny ho velona ela; Ilaozy miala aho, fa fofona foana ny androko.
¿Qué es el hombre, para que lo engrandezcas, Y que pongas sobre él tu corazón,
Inona moa ny zanak'olombelona, no ekenao ho lehibe, ka ampandinihinao azy ny fonao,
Y lo visites todas las mañanas, Y todos los momentos lo pruebes?
Sady fantarinao isa-maraina izy; sy izahanao toetra isaky ny indray mipi-maso?
¿Hasta cuándo no me dejarás, Ni me soltarás hasta que trague mi saliva?
Mandra-pahoviana re vao hihodina tsy hijery ahy Hianao, ka mba hiala amiko mandra-piteliko rora?
Pequé, ¿qué te haré, oh Guarda de los hombres? ¿Por qué me has puesto contrario á ti, Y que á mí mismo sea pesado?
Na dia ho nanota aza aho, nampaninona Anao moa izany, ry Mpandinika ny olombelona? Nahoana no dia nataonao fikendry aho, ka efa tonga enta-mavesatra amiko aho?
¿Y por qué no quitas mi rebelión, y perdonas mi iniquidad? Porque ahora dormiré en el polvo, Y si me buscares de mañana, ya no seré.
Ary nahoana no tsy mamela ny fahadisoako sy manaisotra ny heloko Hianao? Fa izao dia efa handry any amin'ny vovoka aho; ary hitady ahy fatratra Hianao, fa tsy ho atỳ intsony aho.