Lamentations 5

Rozpomeň se, Hospodine, co se nám děje; popatř a viz pohanění naše.
Jehovah ô, tsarovy izay nanjo anay; Hevero sy diniho ny latsa mahazo anay.
Dědictví naše obráceno jest k cizím, domové naši k cizozemcům.
Ny lovanay dia afindra ho an'ny vahiny ary ny tranonay ho an'ny hafa firenena.
Sirotci jsme a bez otce, matky naše jsou jako vdovy.
Efa kamboty izahay ka tsy manan-dray, ny reninay dia toy ny mpitondra-tena.
Vody své za peníze pijeme, dříví naše za záplatu přichází.
Na dia ny loharanonay aza dia andoavanay vola vao azonay isotroana, ary ny kitay hazonay dia vidinay vao azo.
Na hrdle svém protivenství snášíme, pracujeme, nedopouští se nám odpočinouti.
Rambondrambonan'ny mpanenjika amin'ny hatokay izahay; Reraka izahay fa tsy manam-pitsaharana.
Egyptským podáváme ruky i Assyrským, abychom nasyceni byli chlebem.
Nanolo-tanana tamin'ny Egyptiana sy ny Asyriana izahay mba ho voky hanina.
Otcové naši hřešili, není jich, my pak trestáni po nich neseme.
Nanota ny razanay tsy etỳ intsony izy; Ary izahay no mivesatra ny helony.
Služebníci panují nad námi; není žádného, kdo by vytrhl z ruky jejich.
Andevo no manapaka anay; Tsy misy manafaka anay amin'ny tànany.
S opovážením se života svého hledáme chleba svého, pro strach meče i na poušti.
Noho ny sabatra mamely any an-efitra dia manao vy very ny ainay izahay vao mahazo hanina.
Kůže naše jako pec zčernaly od náramného hladu.
Mahamay toy ny fatana ny hodi-tray noho ny fahamaimaizana avy amin'ny mosary.
Ženám na Sionu i pannám v městech Judských násilé činí.
Nosavihina ny vehivavy tao Ziona ary ny virijina tao amin'ny tanànan'ny Joda.
Knížata rukou jejich zvěšena jsou, osoby starých nemají v poctivosti.
Nahantona tamin'ny tànany ny lehibe; Ary ny antitra tsy mba nohajaina.
Mládence k žernovu berou, a pacholata pod dřívím klesají.
Ny zatovo nitondra ny fikosoham-bary; Ary ny ankizy madinika nivembena nitondra ny hazo.
Starci sedati v branách přestali a mládenci od zpěvů svých.
Ny loholona tsy misy eo am-bavahady, ary ny zatovo tsy mitendry zava-maneno intsony.
Přestala radost srdce našeho, obrátilo se v kvílení plésání naše.
Ny hafalian'ny fonay dia nitsahatra, ary ny dihinay niova ho fitomaniana.
Spadla koruna s hlavy naší; běda nám již, že jsme hřešili.
Efa afaka ny satro-boninahitra tamin'ny lohanay; Idiran-doza izahay, fa efa nanota!
Protoť jest mdlé srdce naše, pro tyť věci zatměly se oči naše,
Ary noho izany dia reraka ny fonay, eny, noho izany dia maizina ny masonay,
Pro horu Sion, že zpuštěna jest; lišky chodí po ní.
Noho ny amin'ny tendrombohitra Ziona, izay efa lao sady ikarenjen'ny amboahaolo.
Ty Hospodine, na věky zůstáváš, a stolice tvá od národu do pronárodu.
Jehovah ô, ianao no mipetraka mandrakizay, eny, ny seza fiandriananao no maharitra hatramin'ny taranaka fara mandimby.
Proč se zapomínáš na věky na nás, a opouštíš nás za tak dlouhé časy?
Ahoana no dia anadinoanao anay mandrakizay sy ahafoizanao anay andro lava ?
Obrať nás, ó Hospodine, k sobě,a obráceni budeme; obnov dny naše, jakž byly za starodávna.
Jehovah ô, ampivereno aminao izahay, mba hiverenanay; Havaozy ho toy ny fahiny ny andronay.
Nebo zdali všelijak zavržeš nás, a hněvati se budeš na nás velice?
Moa dia nandà anay tokoa va Hianao sy tezitra aminay indrindra?