Job 27

Dia mbola nandroso nanao oha-teny ihany Joba ka nanao hoe:
Job nastavi svoju besjedu i reče:
Raha velona koa Andriamanitra, Izay efa nandà tsy hanome ahy ny rariny, sy ny Tsitoha, Izay efa nampangidy ny aiko.
"Živoga mi Boga što mi pravdu krati i Svesilnog koji dušu mi zagorča:
Fa mbola ato anatiko ihany ny aiko, ary eo am-bavoroko ny Fanahin'Andriamanitra.
sve dok duha moga bude još u meni, dok mi dah Božji u nosnicama bude,
Dia tsy hanao teny tsy marina ny molotro, ary tsy hanonom-pitaka ny lelako.
usne moje neće izustiti zloću niti će laž kakva doći na moj jezik.
Sanatria raha hanaiky ny anareo ho marina aho! Mandra-pialan'ny aiko dia tsy hanaiky ny tenako ho manan-tsiny aho.
Daleko od mene da vam dadem pravo, nedužnost svoju do zadnjeg daha branim.
Ny fahamarinako dia hazoniko mafy ka tsy ho foiko; Ny foko tsy manome tsiny ahy akory na dia ny amin'ny androko iray monja aza.
Pravde svoje ja se držim, ne puštam je; zbog mojih me dana srce korit' neće.
Aoka ho hita fa ratsy fanahy ny fahavaloko, ary tsy marina izay mitsangana hanohitra ahy.
Neka mi dušmana kob opakog snađe, a mog protivnika udes bezbožnikov!
Fa inona no fanantenan'ny mpihatsaravelatsihy,44 raha maito ny ainy, ka tsoahan'Andriamanitra ny fanahiny?
Čemu se nadati može kad vapije i kada uzdiže k Bogu dušu svoju?
Hihaino ny fitarainany va Andriamanitra, raha ozoim-pahoriana izy?
Hoće li čuti Bog njegove krikove kada se na njega obori nevolja?
Ho azony hiravoravoana va ny Tsitoha? Hahazo miantso an'Andriamanitra mandrakariva va izy?
Zar će se radovat' on u Svesilnome, zar će Boga svakog časa zazivati?
Hampianatra anareo ny amin'ny tànan'Andriamanitra aho, ary tsy hisorona anareo aho ny amin'ny hevitry ny Tsitoha.
Ali Božju ruku ja ću vam pokazat' i neću vam sakrit namjere Svesilnog.
Indreo, ianareo rehetra samy efa nahita izany; Koa nahoana ianareo no manao hevi-poana?
Eto, sve ste sami mogli to vidjeti, što se onda u ispraznosti gubite?"
Izao no anjaran'ny ratsy fanahy avy amin'Andriamanitra, sy lovan'ny lozabe raisiny avy amin'ny Tsitoha:
"Ovu sudbu Bog dosuđuje opakom, ovo baštini silnik od Svemogućeg.
Na dia mihamaro aza ny zanany, dia ho an'ny sabatra ihany ireny. Ary ny zaza aterany tsy ho voky hanina;
Ima li sinova mnogo, mač ih čeka, a porod mu neće imat' dosta kruha.
Ny ankohonany sisa dia hasitrik'Ifahafatesana, ary tsy hisaona azy ny mpitondratenany;
Smrt će sahranit' preživjele njegove i udovice ih oplakivat neće.
Na dia mahary volafotsy hoatra ny vovoka aza izy ary mahangona fitafiana hoatra ny fotaka,
Ako i srebra k'o praha nagomila, ako i nakupi haljina k'o blata,
Eny, manangona ihany izy, nefa ny marina no hitafy izany, ary ny tsy manan-tsiny no hizara ny volafotsy;
nek' ih skuplja, odjenut će ih pravednik, ljudi će nedužni podijeliti srebro.
Manao ny tranony tahaka ny an'ny lolofotsy izy, ary tahaka ny trano rantsan-kazo ataon'ny mpiandry voly;
Od paučine je kuću sagradio, kolibicu kakvu sebi diže čuvar:
Ao avokoa ihany ny hareny, raha vao mandry izy; Nefa nony ahirany ny masony, dia tsy ao intsony ireny.
bogat je legao, al' po posljednji put; kad oči otvori, ničeg više nema.
Ny fampahatahorana mahatratra azy tahaka ny riaka: Nony alina paohin'ny tafio-drivotra izy;
Usred bijela dana strava ga spopada, noću ga oluja zgrabi i odnese.
Ny rivotra avy any atsinanana mampiainga sy mahalasa azy ka mipaoka azy hiala amin'ny fitoerany;
Istočni ga vjetar digne i odvuče, daleko ga baca od njegova mjesta.
Asian'Andriamanitra izy ka tsy iantrany, ary mandositra dia mandositra ho afaka amin'ny tànany izy;
Bez milosti njime vitla on posvuda, dok mu ovaj kuša umaći iz ruke.
Tehafin'ny olona tanana izy sady isitrisirany ka ampialainy amin'ny fonenany.
Rukama plješću nad njegovom propašću i zvižde na njega kamo god došao.