Psalms 81

Přednímu z kantorů na gittit, Azafovi.
Laŭte kantu al Dio, nia forto; Ĝoje kriu al la Dio de Jakob.
Plésejte Bohu, síle naší, prokřikujte Bohu Jákobovu.
Sonigu kanton, donu tamburinon, Ĉarman harpon, kaj psalteron.
Vezměte žaltář, přidejte buben, harfu libou a loutnu.
Muziku per korno en novmonato, Je la plenluno, en la tago de nia festo.
Trubte trubou na novměsíce, v uložený čas, v den slavnosti naší.
Ĉar ĝi estas leĝo por Izrael Kaj ordono de la Dio de Jakob.
Nebo toť jest ustavení v Izraeli, řád Boha Jákobova.
Li aranĝis ĝin kiel ateston por Jozef, Kiam Li eliris kontraŭ la landon Egiptan. Lingvon, kiun mi ne konas, mi aŭdis:
Na svědectví v Jozefovi vyzdvihl jej, když byl vyšel proti zemi Egyptské, kdež jsme jazyk neznámý slýchati musili.
Mi liberigis lian dorson de ŝarĝo, Liaj manoj liberiĝis de korboj.
Osvobodil jsem, dí Bůh, od břemene rameno jeho, a ruce jeho nádob zednických zproštěny byly.
En la mizero vi vokis, kaj Mi vin helpis; Mi respondis al vi en mistera loko de tondro; Mi esploris vin ĉe la akvo de Malpaco. Sela.
V ssoužení tom, když jsi volal, vytrhl jsem tě, vyslyšel jsem tě z skrýše hromu, zkušoval jsem tě při vodách sváru. Sélah.
Aŭdu, ho Mia popolo, Mi atestos al vi; Ho Izrael, se vi Min aŭskultus!
Řeklť jsem: Slyš, lide můj, a osvědčím se tobě, ó Izraeli, budeš-li mne poslouchati,
Ne estu ĉe vi alia dio; Kaj ne adoru fremdan dion.
A nebude-li mezi vámi Boha jiného, a nebudeš-li se klaněti bohu cizímu.
Mi estas la Eternulo, via Dio, Kiu elkondukis vin el la lando Egipta; Malfermu larĝe vian buŝon, kaj Mi ĝin plenigos.
Já jsem Hospodin Bůh tvůj, kterýž jsem tě vyvedl z země Egyptské, otevři jen ústa svá, a naplnímť je.
Sed Mia popolo ne aŭskultis Mian voĉon, Izrael ne obeis Min.
Ale neuposlechl lid můj hlasu mého, a Izrael nepřestal na mně,
Kaj Mi lasis ilin al la kaprico de ilia koro, Ke ili iru laŭ siaj intencoj.
A protož pustil jsem je v žádost srdce jejich, i chodili po radách svých.
Ho, se Mia popolo aŭskultus Min, Se Izrael irus per Miaj vojoj!
Ó byť mne byl lid můj poslouchal, a Izrael po cestách mých chodil,
Rapide Mi faligus iliajn malamikojn, Kaj kontraŭ iliajn premantojn Mi direktus Mian manon.
Tudíž bych já byl nepřátely jejich snížil, a na protivníky jejich obrátil ruku svou.
La malamantoj de la Eternulo humiliĝus antaŭ Li, Kaj ilia bonstato estus eterna.
A ti, kteříž v nenávisti mají Hospodina, úlisně by se jim poddávati musili, i byl by čas jejich až na věky. [ (Psalms 81:17) A krmil bych je byl jádrem pšenice, a medem z skály sytil bych je. ]
Kaj Mi manĝigus al ili grason de tritiko, Kaj Mi satigus vin per mielo el roko.