Psalms 114

Když vycházel Izrael z Egypta, a rodina Jákobova z národu jazyka cizího,
Kiam Izrael eliris el Egiptujo, La domo de Jakob el fremda popolo,
Byl Juda posvěcením jeho, Izrael panováním jeho.
Tiam Jehuda fariĝis Lia sanktaĵo, Izrael Lia regno.
To když vidělo moře, uteklo, Jordán nazpět se obrátil.
La maro vidis kaj forkuris, Jordan turniĝis malantaŭen;
Hory poskakovaly jako skopci, pahrbkové jako jehňata.
La montoj saltis kiel ŝafoj, La montetoj kiel ŝafidoj.
Coť bylo, ó moře, že jsi utíkalo? Jordáne, že jsi nazpět se obrátil?
Kio estas al vi, ho maro, ke vi forkuris? Jordan, kial vi turniĝis malantaŭen?
Ó hory, že jste poskakovaly jako skopci, pahrbkové jako jehňata?
Montoj, kial vi saltas kiel ŝafoj, Montetoj, kiel ŝafidoj?
Pro přítomnost Panovníka třásla jsem se já země, pro přítomnost Boha Jákobova,
Antaŭ la Sinjoro tremu, ho tero, Antaŭ la Dio de Jakob,
Kterýž obrací i tu skálu v jezero vod, a škřemen v studnici vod.
Kiu ŝanĝas rokon en lagon da akvo, Graniton en akvodonan fonton.